Geova mladšia sestra 16.časť (zápal pľúc)

7. ledna 2011 v 15:04 | Vaša Marči ;) |  Geova mladšia sestra
Tak jo teraz sme spolu s Olíviou v nemocnici. Ležíme v jednej izbe s poriadnym zápalom pľúc. Nikto okrem našich rodičov nás sem neprišiel pozrieť. Dnes majú prísť opäť moji fotrovci bo mama ide na ultrazvuk. Rozhodla som sa že Tomovi vrátim tú retiazku ktorú mi dal. 
,,Ahoj. už je lepšie?" spýtal sa ma otec. Mama stála vonku a pozerala na nás cez okno zakývala som jej a ona odkývala. 

,,Vrát to Tomovi. A povedz mu že to čo sa stalo ma mrzí, ale že vysvetľovať to nebudem pretože aj tak by mi neveril."vložila som otcovi retiazku do rúk a otočila som sa mu chrbtom. Nechcela som aby videl ako trpím. Nechcela som aby sa staral do toho čo sa stalo. Pochopil že má odísť a tak odišiel. A ja som sa konečne mohla rozplakať. 
,,Nicol neplač nestoja zato"povedala Olívia no sama mala so slzami problém. 
Cítila som sa pod psa. Bolo mi zle. Nie s toho že som chorá ale s toho že som prišla o človeka ktorého milujem. Ktorého skutočne naozaj milujem. Bol mojím prvým ozajstným chlapcom. Chcela som sním prežiť toľko vecí a nejaká kunda mi to pokazila. Lenže keby som Tomovi povedala že je fotomontáž a že to celé spískala tá tretiačka neveril by mi. A neveril by ani keby som mu ukázala všetky tie knihy v ktorých sa píše o tom mojom slávnom dare. je to skôr nešťastie. Bože ako veľmi opäť trpím. Ale už o neho bojovať nebudem. Už to nemá význam aj tak mi neverí takže už to je jedno. Mami keby si mi dokázala nejako pomôcť ale viem že v tomto mi nepomôže nikto. Bohužiaľ teraz je na čase zabudnúť na Toma Kaulitza. Len najviac ma mrzí že aj v Geových očiach som zlyhala. Sklamala som Toma to ja si zaslúžim smrť. Mňa by mal niekto zabiť lebo som mu ublížila. Aj keď nie naschvál ale...To je jedno nezaslúžim si nič s toho čo mám. 

O týždeň
áno áno ešte stále som v nemocnici no vďaka bohu dnes už posledný deň. Zajtra ráno ma prepúšťajú a je to úžasný pocit. Chalani opäť niekam odišli a tak ja aj Olívia budeme mať jednoduchšie zabúdanie. Pre tentokrát už skutočné zabudnutie na nich.Ako veľmi je mi s toho ešte stále zle.dúfam že tá jeblá tretiačka je spokojná. 


,,Konečne doma"povedala som po príchode domov. Išla som do svojej izby. ľahla som si na postel a aj napriek tomu že som niekoľko dní v kuse ležala musela som si opäť ľahnúť pretože mi to všetko prišlo zasa ľúto. revala som ako malé decko. čudujem sa že sa nik neprišiel pozrieť prečo revem...
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama