Uvidíme časom, Tom! (časť 2)

10. července 2011 v 17:45 | Vaša Marči ;) |  Uvidíme časom, Tom!
:)


,,Nikola! Ako sa to chováš?" pozrel na mňa otec
,,Tak, ako ma naučil život, vieš môj drahý?" odpovedala som mu, ľahla som si a otočila som sa smerom k oknu, zatvorila som oči a čakala kým budem počuť, ako sa zatvoria dvere.
,,Ach bože, daj mi silu aby som niekoho nezabila" pozrela som do plafónu a nudila som sa v nemocničnej izbe. Kto vie načo tu ešte vôbec som? Veď už ma vyšetril aj cvokár a predpísal mi lieky, ktoré aj tak brať nebudem, ale to nie je podstatné. Chcem ísť už domov.
,,Nikola, toto je tvoj nový domov" povedal mi otec, keď som vstúpila do obývačky.
,,Super, ale už ma toto divadlo otec nebaví, chcem ísť k mame. Prepáč, no ani jeden z nás nedodržal to, čo sľúbil" povedala som mu. Nikto okrem mňa a otca nechápal
,,prečo?"spýtal sa hľúpo, no myslím že tu nie je už čo vysvetlovať.
,,Pozri oci, našiel si si novú priateľku, aj napriek tomu že si mi sľúbil, že navždy ostaneme len my dvaja. Ku všetkému zakladáš si novú rodinu, máte sa brať, o pár týždňov sa má narodiť to malé. Ja ti nechcem prekážať v tvojom novom živote."
"aké prekážanie?"
"Obaja dobre vieme, že keď sa to dieťa narodí, bude pre teba prvoradé. Máš prácu, v ktorej si takmer stále a jednoducho povedané ja sa budem musieť len starať to dieťa, a to nemám v záujme ani v pláne. Chcem odísť do Austrálie k mame a ku Ketrin. Vieš, čo to je keď sme od seba toľké roky? Vieš aký je to blbý pocit vedieť, že niekde , veľmi ďaleko od teba, žije tvoje dvojča? No tak povedz mi vieš aké to je? Nevieš! Si jedináčik, a vždy si mal to čo si chcel. Jednoducho si rozmaznaný egoista! Nikdy som ťa v skutočnosti nezaujímala! Vzal si si ma do opateri len preto, aby si nemusel platiť mame výživné..! pre nič iné si si ma nevzal. Ó a nezabudni mi streliť facku, ako je to u teba zvykom vždy, keď poviem čo si myslím.!" Skončila som svoj monológ a čakala som že mi vrazí, no on ma miesto toho silno objal, tak ako ešte nikdy v živote a na svojom odhalenom ramene som zrazu ucítila niečo mokré. Niečo na mňa kvaplo. Boli to otcové slzy.
,,Nie je pravda, že som si ťa vzal preto. A nemám takú prácu, ja...ja som sa stretával s Barbarou."
,,Skvelé ocko, naozaj bravúrne ! takže si ma po celý čas klamal? A to ja mám s tebou žiť? Ak mi nedovolíš odísť k mame, vrátim ti to 10 násobne!" vykríkla som.
,,Budeš tu, nepustím ťa do Austrálie..! A choď hore!"
,,Fajn ako chceš" vzala som si svoje veci a odišla som po schodoch hore. Nevedela som však ktorá izba je moja, a tak som musela prejsť všetky.
,,Pardón" ospravedlnila som sa a zatvorila som dvere od izby, ktorá patrila Andreasovi.
,,Čiki izba na proti je tvoja. Hoď tam veci a príď sem k nám."
Izba bola pekne zariadená, páčilo sa mi že je na študentský štýl, a tá postel bola skvelá. Milujem manželské postele. Pozrela som sa na seba v zrkadle a keď som usúdila že to lepšie nebude išla som k Andreasovi do izby.

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama