,,Lék na všechnu bolest"

10. února 2015 v 23:35 | Vaša Marči ;) |  ´Téma Týdne´


Stalo sa to dávno avšak stále to bolí..
Bola som mladá a hlúpo zamilovaná. ON bol pre mňa naprosto dokonalý, aj keď v skutočnosti?
V skutočnosti to bol najhorší človek akého som kedy stretla..


,,Milujem ťa " šepkával mi často do ucha, keď sme po večeroch ležali spolu v jednej posteli.
,,Aj js teba, láska" s úsmevom na perách som vždy odpovedala.
Každý mi vravel, že sa v ňom mýlim, každý ho videl inak ako ja. Neverila som nikomu, myslela som, že len závidia. Keď som pred ním aj niečo z toho spomenula, zamietol to pod koberec náhlou zmenou témy, dobre vedel prečo.
Dlho mi trvalo, kým som si uvedomila, že nie je taký dokonalý ako si myslím. Prešlo veľa dní a nocí, kým som mala tú česť spoznať jeho pravú tvár.
Vracala som sa domov z práce. K nám domov . Unavená ako kôň, po dvanástich hodinách. Chcela som jediné - skryť sa v jeho náruči a nemyslieť na to, že na ďalší deň ma čaká to isté. Miesto milého privítania ma však čakala tvrdá podpásovka. Vec, ktorú nikdy nikomu neodpustím.
Otvorila som dvere od domu, zatiaľ všetko ok. Kým som si nevšimla dámske topánky v predsieni, ktoré s istotou nepatrili mne. Potichu, ako myška som vošla do útrob domu a takmer som odpadla, keď som z našej spálne počula vzdychy. Nemohla som veriť vlastným ušiam.
S domienkou, že sa mi to len zdá, s knedlíkom v krku, otvorila som dvere spáľne a v tej chvíli som to všetko prudko oľutovala.
,,To nie je tak, ako to vyzerá" vykoktal zo seba okamžite a rýchlo odskočil s akejsi devy. Dodnes nemám ponatia kto to vlastne bol.
,,Tak mi to pokojne môžeš vysvetliť, popritom ako si budeš baliť veci" usmiala som sa na neho, hoc do smiechu mi nebolo. Slečna sa spakovala preč, snáď bola rýchlejšia ako zvuk. Bolo mi to už jedno.
,,Láska nechaj si to vysvetliť" prosíkal.
,,Zmizni, zbaľ sa a vypadni z tohto bytu, viac tu nemáš čo hľadať. A zlatko, len aby som nezabudla, máš na to asi desať minút, potom letia tvoje veci von oknom!" vykríkla som na neho a on dobre vedel, že to myslím vážne. Zbalil sa a vypadol s môjho bytu.
,,Ahoj, prosím príď ku mne" zavolala som celá uplakaná svojej najlepšej kamarátke, ktorá prišla do pol hodiny aj s veľkou pizzou, fľašou vína a zmrzlinou. Hodila som sa jej okolo krku, cítila som sa tak bezradne.
Nona, moja najlepšia kamaratka, ma pevne objala a nechala ma plakať na svojom ramene. Nepovedala mi to staré otrepané " ja som ti vravela že je taký" ani "Vidíš mala som pravdu,že to takto skonči", sedela tam a nechala ma plakať. Hladila ma o vlasoch, vedela som že jej jedinej niesom ľahostajná, aj keď sme sa kvôli nemu toľko krát pohádali.
Bola tam a len pre mňa.
,,Neboj, príde lepší, aj keď nie hneď, ale príde" v tej chvíli som vedela že má pravdu, aj keď to tak veľmi bolelo.
Dni leteli a Nona bývala so mnou kým som sa nedala dokopy. Nedovolila mi ani na jednu sekundu myslieť na niekoho, kto dávno nemyslel na mňa.
Ona bola, je a bude mojím liekom na každú bolesť ktorú zažijem. Pretože priatelia sú anjeli bez krídeľ. A ja ďakujem tomu, kto Nonu poslal na zem, aby mohla byť mojím liekom na každú bolesť.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama