Love Who Loves You Back - 1.02

17. února 2015 v 18:46 | Marči ;) |  Love Who Loves You Back
Pomaly ale isto sa rozbihame, pridávam druhý diel. Dnes bude polovica z pohľadu tretej osoby a druhá polovica z pohľadu Stely. Prajem príjemné čítanie Mrkající


Maličká Stela rástla ako keby ju jej rodičia polievali. Ani sa nenazdali a zrazu ju po prvý krát odprevádzali do materskej školy. Cupitala svojími malými nôžkami po chodníku a svojich rodičov držala za ruky.

,,Dobrý deň, vitajte" zdravila staršia žena rodičov hneď pri vchode do budovy.
,,Dobrý deň" zdvorilo odzravili obaja a usmiali sa na pani. úsmev im opätovala a ďalej im svoju pozornosť nevenovala.

,,Tak zlatko, tu máš svoje pyžamko, zubnú pastu a kefku, topánočky" ukazovala mladá žena svojej dcérke kde má veci,
,,A ty kam pôjdeš?" zvedavo vyštekla na mamu
,,No my..my." žene sa tlačili slzy do očí. Uvedomila si totižto, že týmto dňom sa končí jej každodenné a hlavne celodenné hranie a učenie sa s jej dcérkou.
,,My musíme ísť niečo vybaviť zatiaľ čo sa tu budeš hrať s deťmi, ktoré sú rovnako staré ako ty" zachránil situáciu mladý muž, ktorý si čupol aby lepšie videl do tváre svojej dcérke.
,,A naožaj pre mňa plídete?" zašušlala
,,Neboj sa nič. Prídeme len čo budeme môcť, sľubujem" prisľúbil otecko svojej dcérke.
,,Doble tak potom ple mňa plídi"

,,Neboj sa, zvládne to" pohladil muž svoju ženu po vlascoh a pritiahol si ju k sebe. Spoločne, ruka v ruke odchádzali z areálu materskej školy a namierili si to priamo do práce.
,,No ja dúfam, že áno. Je predsa naša" odpovedala žena a z líca si rýchlo zotrela slzu, ktorá si našla cestu von.

,,Mamička, ja som sa zamilovala" pošeptalo dievčatko v jeden večer svojej matke.
,,Ale a do koho ?" spýtala sa matka s úsmevom
,,No do Marka. On je tak krásny" dievčatko pozrelo zasnene na svoju mamu.
,,Dobrú noc Stela"
,,Dobrú noc mami" pošeptala a zaspala.

,,Oci, mami ja nechcem chodiť do tej hlúpej školy"
,,Musíš zlatíčko aby si jedného dňa bola múdra." pohladila ma mama po vlasoch a odviedla ma za ruku do školy.
,,Dobrý deň" pozdravila svoju učiteľku a sadla si na jedno voľné miesto vedľa malej dievčiny.
,,Ahoj ja som Stela a ty?"
,,Barbora"


,,Au" zakričalo malé blonďavé dievčatko a nevinne pozrelo na hnedovlásku.
,,Si v poriadku?" spýtala sa hnedovláska
,,Ale áno a ty?" hnedovláska len prikývla a odišla preč. Stela za ňou pozerala ešte nejakú dobu, potom sa ale otočila a pokračovala na ceste do školskej jedálne.

Niekoľko dní po zráške sa Stela zoznámila s hnedovláskou a dali sa spolu do reči. Sedeli spolu na školskom dvore a rozmýšľali nad tým akoby sa mohli hrať.
,,Mohla by si niekedy ísť von? Moja babka býva kúsok od teba. Mohli by sme sa ísť hrať" povedala Ema.
,,Dobre, pôjdem von rada" s úsmevom odpovedala Stela a ďalej kamienkom ryla do zeme nezmyselné ornamenty.

,,Ty Ema, pôjdeš so mnou na nákupy?" spýtala sa jedenásťročná Stela svojej trinásťročnej kamarátky.
,,Dobre a čo chceš ísť kupovať?"
,,Darčeky predsa" prebodla Stela Emu pohľadom a spolu sa začali smiať.
Poznali sa už celú večnosť, stali sa z nich najlepšie kamarátky. Ema bola síce o dva roky staršia ale ani jednej to neprekážalo, perfektne si rozumeli. Dokázali sa hodiny smiať a rozprávať o nezmyselných veciach.

,,Jej, tu majú tú dobrú ľadovú drť" ťahala Stela Emu do jednej kaviarne kde mali aj ľadovú drť.
,,Stela neblázni veď je zima" krútila hlavou Ema ale len čo jej Stela podala dobrotu v pohári sama sa do nej s chuťou pustila. Sadli si na lavičku v nákupnom centre a spolu sŕkali dobrotu cez slamku.
,,Poď ideme už ku nám aby sme sa zohriali" potiahľa Ema Stelu za rukáv od bundy a spoločne sa vybrali na cestu k Eme domov. Ema bývala na najväčšom sídlisku v meste na ôsmom poschodí paneláku.
,,Máš niekoho už doma?" spýtala sa Stela pred dverami bytu. Ema nesúhlasne zakrútila hlavou a otvorila dvere. Obe vkĺzli do bytu a začali sa vyzliekať z búnd a vyzúvať z topánok. Ema vbehla do svojej izby aby pustila počítať.

,,Mama!" vykríkla Stela na svoju matku
,,Nekrič na mňa! Padaj do izby máš sa učiť, nejdeš von" žena sa otočila na opätku a odišla do kuchyne aby sa mohla pustiť do varenia. Stela sa zatvorila vo svojej izbe a nezabudla riadne tresnúť dverami, aby všetci vedeli že je naštvaná.
,,Ach, niekedy by som jej ešte radšej menila plienky ako zažívala toto" zúfalo povedala žena v kuchyni svojmu manželovi.
,,Veď ju to prejde, neboj sa" usmial sa na svoju ženu a pobozkal ju na líce.
,,Tak raz áno ale kedy?" položila si žena otázku na ktorú nikto nedoázal odpovedať.

Stelou plieskala puberta už dlhší čas. Miestami bola ako med na chlieb a inokedy? Nedokázala sa s nikým rozprávať, jediná reakcia bolo zbrklé pche, hm ok a podobne. Matka bola miestami zúfala, nehovoriac o tom čo Stela začala robiť keď jej niečo nebolo dovolené alebo urobené tak ako chcela ona.


STELA

Stála som pri okne a pozerala som sa von. Zbadala som vonku jedného chlapca, ktorý sa Eme už dlhšiu dobu páčil.
,,Ema, Ema!" kričala som na svoju najlepšiu kamarátku
,,Nó?" pozrela na mňa s totálnym ignorom v očiach.
,,Ale nič" mykla som plecom a zatvorila som okno.
,,Majú pekné pesničky, že?"
,,Ema, vieš že to nie je môj štýl" s úsmevom som prepla pieseň
,,Prečo sa ti nepáčia? Veď sú to Nemeckí chalani a ešte aj celkom pekný" pozrela na mňa s výčitkami.
,,Nevravím že sa mi nepáčia, ale proste ja počúvam hip hop a pop, to dobre vieš, nemôžem z jedného dňa na druhý prestať počúvať svoje obľúbené pesničky a zamilovať sa do vychádzajúcej kapely Tokio Hotel" povedala som jej a sadla som si na svoju veľkú posteľ. Ema prišla ku mne a len tak sme tam sedeli, počúvajúce pieseň od Rihanny.

,,Mami, oci idem von, prídemm do polnoci" oznámila som rodičom a opustila som priestory nášho domu. Mám tesne po svojich šesnástich narodeninách a už nepokladám za potrebné pýtať si povolenie. Prešla som celým mestom až na vlakovú stanicu, kde som si kúpila lístok do Berlína.
Žalúdok som mala až niekde v krku, pretože som sa mala stretnúť s jedným chlapcom, ktorého som spoznala cez jednu sociálnu sieť. Naozaj som na neho zvedavá.

Cestou vo vlaku som premýšľala a počúvala piesne na svojom mobile. Ani som sa nenazdala a bola som v Berlíne na hlavnej vlakovej stanici. Vystúpila som z vlaku a pomalým krokom som sa vybrala na miesto určené. Prezrela som si ľudí až som zbadala pohladného mladého chlapca ktorý sa akosi vymykal z davu medzi množstvom ponáhľajúcich ľudí, ktorý cestovali niekam preč. Podišla som teda bližšie k nemu a oslovila som ho
,,Ahoj som tu správne?" celú si ma premeral a s úsmevom na perách mi odpovedal že áno. Mal naozaj nádherný úsmev.
Hodiny ktoré som mohla stráviť s ním utekali veľkou rýchlosťou a ja som už musela ísť opäť na vlak domov.
,,Bolo mi s tebou super" povedal mi zrazu
,,Aj mne s tebou" odpovedala som keď sme vošli do staničnej haly. Šuchtavým krokom sme sa dostali až ku schodom, ktoré viedli na moje nástupište. Vlak mal odchod až za nejakých minút tak sme ešte chvíľu zostali spolu stáť a pozorovať ľudí naokolo.
,,Keď ja ani neviem či ti môžem dať pusu" vypadlo so mňa celkom bezmyšlienkovo.
,,Môžeš" odpovedal a naklonil sa ku mne. Dali sme si len letmú pusu, hanbila som sa ako keby som bola v tomto akýsi nováčik a pritom som už mala všetko za sebou. Odtiahla som sa od neho a začala som sa hlúpo hihúňať, jemu to však neprekážalo.
Ženský hlas v rozhlase oznámil, že môj vlak sa chystá k odchodu a tak sme sa naposledy objali a ja som nastúpila do vlaku s veľmi zvláštnym pocitom. Len čo som sa usadila na nie príliž pohodlnú sedačku vytiahla som telefón z vrecka bundy a začala som horlivo ťukať sms pre Emu.
,,Bože on je tak dokonalý, ešte lepší ako som si ho predstavovala. Zajtra ti všetko porozprávam :) Pá Stela" , mobil som vrátila opäť do vrecka a čakala som kým konečne budem môcť vystúpiť aby som sa dostala domov.

,,Ahoj Emka" vykríkla som na svoju kamarátku ktorá sa pomalým, ležérnym krokom blížila ku mne.
,,No ahoj Stela, prosím ťa ty si včera zažila ten najlepší sex alebo čo, keď tak celá žiariš?" spýtala sa ma s úsmevom. Zakrútila som nesúhlasne hlavou a začala som Eme opisovať celý včerajší večer. Nezabudla som tisíckrát podotknúť aký si Trkvas úžasny chlap a ako ho ja musím mať. Ema mi ako správna kamarátka popriala veľa šťastia a nechala ma s hlavou v oblakoch.

Dni mi ubiehali, s Trkvasom to bolo viac ako geniálne. Milovala som pocit, keď som mohla ležať v jeho náručí a neriešiť svet okolo nás.
,,Milujem ťa" povedal mi v jeden krásny večer. Myslela som že sa od šťastia roztopím
,,Aj ja teba láska, veľmi veľmi" objala som hneď a nechala sa pobozkať do vlasov. Síce sme boli nesmierne rozdielny, vždy sa našlo niečo čo nás spájalo a ja som verila, že to tak bude naveky.

,,Musím zmaturovať Ema aby som mohla ísť bývať s Trkvasom" povedala som Eme deň pred mojou maturitou.
,,Vôbec sa nemusíš báť, ty to dáš ľavou zadnou" objala ma so smiechom a pomaly sme sa vybrali každá svojím smerom.
Doma som si dopriala relaxačnú sprchu aby som uvoľnila svoje stuhnuté svaly a trošku vypla mozog. Tešila som sa na dni, ktoré prídu hneď po tých maturitných.
V predstavách som videla len seba a Trkvasa ako spolu ležíme v malom domčeku, ktorý dostane od rodičov keď pôjde študovať a nechcela si predstaviť možnosť že by to tak nebolo, pretože to tak byť musí.

Ako som si zaumienila, tak aj bolo. S maturitným vysvedšením som sa vrátila domov a celá vytešená som utekala do izby, kde som sa pomaly začala baliť. Trkvas mal pre mňa prísť na ďalší deň. Nevedela som sa už dočkať.
 


Komentáře

1 mamacita mamacita | 17. února 2015 v 20:53 | Reagovat

Tesim sa co bude ked sa k nemu nastahuje...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama