Love Who Loves You Back - 1.08

24. února 2015 v 23:16 | Marči ;) |  Love Who Loves You Back
Ospravedlňujem sa, bola zverejnená zlá verzia, pridávam opravenú. Dúfam že to bude dobré




Roztrasená som otvárala dvere domu a len čo som vošla domov, na tvári pristála prvá facka.
,,To čo zas robíš?!" vyštekla som na svojho ,,milého"
,,Ty čo si o sebe myslíš? Akože kde si bola?!" zvreskol na mňa tak že som sa takmer od strachu pocikala. Odstrčila som ho na bok, prešla som okolo neho, zavesila som si bundu na vešiak, kabelku si položila na botník a vyzula som sa
,,Nevrieskaj na mňa. Daj mi svätý pokoj!" povedala som a utiekla som do kúpeľne kde som sa radšej zamkla. Vyzliekla som si veci, ktoré som mala na sebe celý deň a vliezla som do sprchy. Pustila som si teplú vodu a nechala som na seba tiecť prúd vody. Túžila som byť práve teraz niekde úplne inde. Keď som už mala dostatočne prehriate svaly v tele, vzala som do rúk sprchový gél, poriadne som sa namydlila a potom som zo seba spláchla všetky bublinky. Osušila som sa veľkou osuškou a hneď som svoje telo natrela telovým mliekom.

,,Zlatko" zabúchal mi na dvere môj milovaný
,,HM" zabručala som spoza dverí
,,Prepáč mi, nechcel som na teba tak vyšteknúť ale bál som sa" jasné dobre si želáš zasa sex..
,,V poriadku, nehnevám sa" bolo lepšie povedať toto ako to, že je dement, a že ho nenávidím a nech mi dá pokoj. Spoza dverí bolo počuť kroky ktoré viedli do spálne. Na chvíľu som si vydýchla, pozrela som sa do veľkého zrkadla, vzdychla som nad svojou vlastnou hlúposťou, vzala som do rúk odličovacie mlieko a vatové tampóny, odlíčila si zbytky makeupu, zabalila svoje telo do svojho ružového županu, pomaly odomkla dvere a vyšla som z kúpeľne von. Len čo som prešla dverami spálne všimla som si mladého muža, ležiaceho na posteli, prikrytého len dekou ako pozerá mojím smerom a už sa na mňa usmieva. Vedela som dobre čo ma čaká a hoc som nemala vôbec chuť na sex, asi som nemala ani na výber, pretože mladý pán keď nedostal svoju pravidelnú dávku sexu, dokázal byť veľmi ale naozaj veľmi neznesiteľný.

Len čo skončilo divadielko najúžasnejšieho orgazmu na svete, schúlila som svoje telo do klbka, prikryla sa paplónom, zatvorila oči a odišla som do ríše snov.

V noci sa mi, ako inak, sníval sen o Tomovi Kaulitzovi. O nádhernom mladom mužovi, ktorý sa ku mne správal ako k princeznej, nedvihol na mňa ruku, nikdy na mňa nemal dôvod začať kričať. Miloval ma a nebál sa to pred nikým povedať. Nechával ma žiť tak ako sa mi páčilo, pretože vedel že len tak budem šťastná. Práve sme sedeli spolu na lavičke v parku, Tom ma nežne držal za bradu, približoval sa ku mne že ma pobozká...Keď v tom sa ozval otravný zvuk budíka, neochotne som vstala z postele, vypla budík, zívla som si a natiahla svoje telo, odišla som do kúpeľne vykonať rannú potrebu, umyť si zuby a tvár, nakrémovať si tvár a dekolt. Len čo som vykonala rannú rutinu odišla som do spálne kde som sa obliekla, z chladničky som si vzala jogurt, hodila ho do kabelky, vzala bundu, obula sa a opustila múry toho domu a čoskoro aj pozemok na ktorom stál.

Zas a znovu sa mi zdala cesta do práce nekončená, ešteže som si ju mohla spríjemniť počúvaním obľúbenej hudby. Ešte pred obchodným centrom som si zapálila cigaretu a sledovala som, ako sa ľudia ponáhľajú do práce,. Vedela som totiž, že nikto iný by tu nebol už o pol deviatej ráno. Zamyslela som sa nad Tomom, možno by som sa mu mala nejako ospravedlniť, ale nemohla som,
nemám na neho žiaden kontakt. Zahasila som cigaretu, vypla hudbu v mobile a vošla som do obchodného centra. Zastavila som sa ešte na toalete aby si umyla ruky, ktoré si hneď nakrémovala a potom som išla otvoriť svoju predajňu. Mala som pred sebou ešte dnešný deň a potom už konečne voľno. Krásne dva dni budem môcť byť doma a odpočívať. Myšlienky na odpočinok som však hneď zahnala pretože som si spomenula na ten neporiadok ktorý ma čaká doma. Ťažko som si vzdychla, čupla si ku zámke od mreže, vložila tam kľúč a otočila ním aby sa mreža otvorila.

Niečo po deviatej hodine rannej vošiel do predajne muž s veľkou kyticou a oslovil ma
,,Prosím Vás pracuje tu Stela Hoffman?" spýtal sa
,,áno to som ja" prekvapene som na neho zamrkala a pozrela sa na kyticu zloženú s bielych ruží.
,,Nech sa páči" podal mi kyticu, ukázal mi ešte kde sa mám podpísať a s úsmevom odišiel. V kytici bol zapichnutý odkaz.
,,Krásny deň Stela, dúfam že si nemala zle včera večer. T.K" Kriste pane, tep sa mi zvýšil, na chvíľu som prestala dýchať. Páni, tak toto som nečakala. Privoňala som ku kytici a do očí sa mi vdrali slzy. Odniesla som ju do skladu, dala som ju do vedra s vodou, pretože nič iné som tu nemala a premýšľala som nad tým, prečo ešte stále chodím s mojím Trkvasom, keď si zaslúžim oveľa viac.
Ani nie desať minút potom, čo odišiel poslíček mi zvonila pevná linka. Zodvihla som slúchadlo a predstavila som sa. V telefóne sa ozval ten príjemný mužský hlas, patriaci Tomovi.
,,Dobré ráno kráska" ozval sa a ja som takmer nevedela ako sa volám.
,,Ahoj dobré ránko"
,,Zavolal by som aj tebe ale nemám na teba číslo, čo tak dnes skočiť na obed?"
,,No môžeme ale mám čas len pol hodinu medzi 13-14"
,,Dobre prídem čakaj ma, zatiaľ pá Stela"
,,Ahoj Tom" a zložila slúchadlo, postavila sa zo stoličky a pozrela na seba do jedného z mnoha zrkadiel ktoré tu mala.



Ubehol mesiac odkedy som sa stretla s Tomom, myslím že to medzi nami neskutočne iskrí, ale ja som stále s Trkvasom. Ako zvyčajne aj dnes je deň, ktorý trávim v práci. Chystám sa robiť ale už uzávierku a teda už moja smena končí a konečne pôjdem odtiaľto domov. Aj napriek tomu že svoju prácu milujem, je psychicky náročná, a tak je jasné že sa človek po 12 hodinách teší domov.

,,Dobrý večer" pozdravil ma akýsi muž v obleku. To snáď nemyslí vážne že teraz chce ísť nakupovať..
,,Dobrý večer" odzravila som ho
,,Ja som Tomov šofér, poslal ma po Vás. Erik teší ma" predstavil sa muž a mne sa uľavilo že to nie je zákazník.
,,Stela teší ma" podali sme si ruky a ja som pokračovala vo svojej práci.

Len čo som zatvorila predajňu nasledovala som Erika ktorý mieril do podzemných garáží.
,,Ahoj Tom, áno už ideme do auta. Maj sa Tom" bolo jediné čo som počula. Erik sa na mňa milo usmial a otvoril mi dvere, pomohol mi nastúpiť.
,,Kam vlastne ideme?!" spýtala som sa keď sme na kruhovom objazde vyšli na cestu ku mne domov.
,,Teraz ideš domov, tam sa posnažíš vybaviť u Trkvasa aby ťa pustil na noc von. Ideš s kamarátkami do mesta. A aby uveril jedna z nich už sedí v aute pri tvojom dome. Dohodli sme sa, že pred Trkvasom zahrá že zažila silný šok z jedného muža, a že sa s tebou o tom chce porozprávať. Ale že nechce byť u Vás doma. Dúfame že to vyjde. No a pekne sa uprav, máš kopu času, počkáme na teba aj tri hodiny, to nie je problém" mrkol na mňa a premeral si ma takmer celú. Cítila som sa zvláštne, ale bol veľmi milý a tak som mu úsmev opätovala a čakala som kým zastavíme pri mojom dome. Tam z auta vystúpila moja najlepšia kamarátka Ema.
,,Ahoj" zvítali sme sa vrúcnim objatím a obe sme prešli bránkou na náš pozemok.
,,Ahoj" pozdravili sme obe Trkvasa a prešli sme do kuchyne. Ja som išla za ním do izby.
,,Je ahojte dievčatá" tváril sa milo, ale ako som ho ja už poznala vedela som že Emu nemá rád a jej prítomnosť mu prekáža. Ema sa zatvárila smutne pri pohľade na nás, resp. pri pohľade na to, ako ma Trkvas objíma. Spustila dokonca aj slzičku a v tejto chvíli som obdivovala jej herecký výkon.
,,Vieš, chceli by sme s Emou ísť do mesta, Ema má po ťažkom rozchode, ale nechce veľmi trúchliť doma, skôr by sa chcela ísť opiť a tak prišla priamo za mnou lebo vie, že ja nepijem. Mohla by som ísť?" potľapkala som ho po zadku a zamrkala som na neho.
,,No tak ale dávaj si pozor, a ako pôjdeš domov?" zaváhala som ale tu ma zachránila Ema.
,,Ja som prišla autom, a keďže chcem piť, mohli by sme prespať na hoteli a potom prísť. Ďakujeme" poďakovala za obe a už sa valila k mojej skrini.


,,Páni, aké kočky" mrkol na nás Erik keď nám otváral dvere na aute a my sme vošli dnu. Hoci bola vonku zima, oblečená som bola veľmi decentne a na nohách som mala vysoké topánky. V aute som si vydýchla a tešila sa ako malé dieťa na Toma. A to som bola bez neho len jeden deň.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama