Davidova dcéra, Blaire 24

6. června 2017 v 10:08 | Marči ;) |  Davidova dcéra, Blaire
Neverím, že je koniec tohto príbehu na svete, že ho UŽ zverejňujem. Je to ako včera, keď som napísala prvý riadok a zrazu končíme ... Ešte sa rozhodnem, či pridám druhú sériu alebo len POSLEDNÝ - POSLEDNÝ diel aby sme to nejak krajšie ukončili. Každopádne, užite si diel Líbající



Keď som sa ráno prebudila, Tom už doma nebol. Hneď som vzala do rúk telefón a kontaktovala som svoju gynekologičku. Vedela som, že tehotenstvo môže byť aj komplikované a tak som chcela hneď vyšetrenie. Nechcela som sa tešiť a nakoniec smútiť. Dala mi termín o dve hodiny. Dosť času na to, aby som sa najedla, umyla, spravila so seba človeka a dorazila na miesto.

,, Dobrý deň" pozdravila som svoju lekárku.
,, Dobrý deň, tak čo máme keď tak na rýchlo?" Spýtala sa ma s úsmevom. Sadla som si na stoličku oproti nej.
,,Asi som tehotná" povedala som na rovinu.
,,Robili ste si test?"
,, Áno vyšiel pozitívne, i keď tá druhá čiarka bola strašne slobučká ale bola tam."
,,Tak sa bežte vyzliecť pozrieme sa nato." Odišla som sa vyzliecť a automaticky som sa posadila na kozu. Uvoľnila som sa a snažila som sa myslieť na niečo príjemné.
,, Spravíme ultrazvuk." Prehovorila lekárka po chvíli a ja som zliezla z kozy a ľahla si na lôžko ktoré tu mala.
,,Gratulujem, ste v štvrtom najviac v piatom týždni" usmiala sa na mňa. Na chvíľu som prestala dýchať. Neviem kde to videla, ja som tam nevidela naozaj nič ale bola som neuveriteľne šťastná.
,,Tak čo bude ďalej?" Spýtala sa ma lekárka, keď som si sadla na stoličku, už oblečená.
,,Chcem si dieťatko nechať, samozrejme."
,,Vzhľadom na to, čo sa vám stalo, chcem aby ste si tentokrát dávali pozor. A chcem vás sledovať možno trošku častejšie ako iné pacientky."
,,Rozumiem" prikývla som a ďalej sme tam riešili nejaké veci.

Sestrička mi ešte odobrala krv a ja som mohla pomaly odísť z ordinácie. Ako to poviem Tomovi?? Vybrala som sa do nákupného centra, kde som zamierila do detského obchodu. Vybrala som tam maličké látkové topánočky ružovej farby a vrátila som sa domov. Ignorovala som telefón ktorý mi drnčal v kabelke. Rozhodla som sa pripraviť obedovečeru, vedela som že sa Tom tak skoro domov nevráti. Na stôl do obývačky som položila malú darčekovú krabičku do ktorej som dala tehotenský test a malé topánočky.

Uvaneva som si sadla na gauč a vyložila si nohy. Vzala som mobil do ruky a takmer som odpadla pri kvante neprijatych hovorov. Volal mi Tom, otec aj Bill. Vytočila som Tomovo číslo a priložila mobil k uchu.
,,No konečne" vzdychol Tom a znel trošku nahnevane.
,, Láska potrebujem aby si rýchlo prišiel. Bola tu nejaká návšteva a niečo ti tu nechala" hovorila som rýhlo aby to znelo dosť naliehavo.
,,Čo ? Idem domov" ha dosiahla som čo som chcela a dosť rýchlo.

Keď som začula ako Tom zastavil pred domom, vstala som z gauča a odišla ku vchodovým dverám. Tom ich dobre že nevytrhol z pántov.
,,Ahoj, kto tu bol?" Pozrel na mňa a zabuchol dvere. Kývla som hlavou k obývačke.
,, Niečo ti nechal na stole" Tom na mňa prekvapene pozrel a odišiel do obývačky. Vzal tašku do rúk a nechápavo na mňa pozrel. Stála som opretá o stenu, s rukami založenými na prsiach.
,,No otvor to" usmiala som sa na neho. Tom opatrne nazrel do tašky.
,,Bol tu bocian, oznámil mi že o osem mesiacov sa vidíme znovu" prehovorila som s úsmevom. Tom vybral z tašky tie maličké topánočky, pozrel na mňa, potom zas na topánočky a mám pocit že tomu nedokázal uveriť.
Pristúpil ku mne, objal ma, dvihol do výšky a s úsmevom mnou zatočil.
,,Nerob" smiala som sa na ňom.
,,Ja...ja ani Neviem čo mám povedať" hovoril s úsmevom na perách a potom pokračoval.
,, Už som sa bál že strielam slepé" zasmial sa zatiaľ čo ma položil naspäť na zem. Čupol si a vyhrnul mi tričko.
,, Už teraz ťa milujem najviac na svete drobček" zašepkal a nežne ma pobozkal na bruško pod pupok. Pohladila som ho po hlave a šťastne sa usmiala.
,, Tešíš sa?" Spýtala som sa.
,, Že váhaš. Som najšťastnejší na svete" vstal, objal ma a následne ma pobozkal.
,,Milujem vás Blaire" zašeptal proti mojím ústam a opäť spojil naše pery.

Ležali sme v posteli, Tom mi bruškami prstov kreslil po nahej pokožke a ustavične ma pusinkoval.
,,Kedy to povieme?" Spýtal sa ma.
,,Neviem, ešte by som si to chcela nechať iba pre nás. Aspoň týždeň" zašeptala som a pritisla som sa k Tomovi najviac ako sa dalo. Potrebovala som cítiť jeho teplo, jeho pokožku na tej mojej.
,, Bože, neviem ako to vydržím nepovedať to aspoň Billovi" zasmial sa a pevne ma objal.
,,Ty hovoríš Billovi aj to, čo spolu robíme v posteli?" Zamrkala som na neho.
,,Nieeee, ale toto je taká záležitosť... proste sa o ňu chcem podeliť noo.." pohladil m po tvári a nežne pobozkal.
,,Ale ty to zvládneš chvíľu nepovedať.. však?" Jemne som sa usmiala.
,, Mám na výber?"
,, Nemáš. Sme v presile" zasmiala som sa.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama